• Americké burzové indexy
• Európske burzové indexy
• Ázijské burzové indexy
• Burzové indexy v SR

V roku 1992 vytvorila Standard & Poor´s v spolupráci so spoločnosťou Barra indexy S&P 500/BARRA Growth a S&P 500/BARRA Value. Akademický výskum uskutočnený laureátom Nobelovej ceny Williamom Sharpom a pokračovaný Eugenom Famom, Kennethom Frenchom a ďalšími potvrdil opodstatnenosť rozlišovania medzi rastovými a hodnotovými titulmi z hľadiska ich rozdielneho zhodnotenia. Jediným kritériom na takéto rozdelenie je pomer účtovnej hodnoty akcie firmy k jej trhovej kapitalizácii (book-to-price ratio). Hodnotový index obsahuje firmy s vyšším pomerom a rastový index firmy s nižším pomerom. Tieto indexy predstavuju benchmark pre investorov, ktorí aplikujú rastovú alebo hodnotovú investičnú stratégiu. Rovnako sú členené aj indexy S&P MidCap 400 a S&P SmallCap 600. Ostatné Okrem tradičných Dow Jones a S&P indexov je v USA používaných množstvo ďalších. Jedným z najsledovanejších je technologický NASDAQ 100 index, obsahujúci 100 najväčších akcií trhu NASDAQ. Kompozitným indexom tohto trhu je NASDAQ Composite Index. Veľký význam zohráva aj index Wilshire 5000, ktorý je pravdepodobne najvierohodnejším meradlom vývoja amerických trhov. Obsahuje akcie prakticky všetkých amerických firiem obchodovaných na domácich trhoch. Sledované sú taktiež indexy z rodiny Russell, najmä Russell 2000 (akcie najmenších firiem) a Russell 1000 index (1000 najväčších amerických firiem). Svoj celotrhový index zostavuje aj burza AMEX (AMEX Composite).

Európske burzové indexy

Najsledovanejšími indexami v Európe sú hlavné akciové indexy veľkej trojky – Veľkej Británie (FTSE 100), Nemecka (DAX) a Francúzska (CAC 40). Okrem týchto národných sú sledované aj nadnárodné európske indexy, pozostávajúce zo spoločností z viacerých krajín Európskej únie. Ide o rodinu Dow Jones STOXX indexov a indexov združenej burzy Euronext. Veľká Británia Najvýznamnejším britským akciovým indexom, ktorý vznikol v roku 1984, je index FTSE 100. Ten zahŕňa 100 najväčších blue chip spoločností s najvyššou trhovou kapitalizáciou. Tieto spoločnosti predstavujú približne 80% celkového britského trhu. Ide o také spoločnosti, ako Vodafone, BP, Barclays, Prudential alebo GlaxoSmithKline. FTSE 100 je považovaný za ukazateľ vývoja britského finančného trhu a je rovnako obľúbeným investičným nástrojom. Do skupiny FTSE indexov patria, okrem iných, najmä FTSE 250 (stredne veľké spoločnosti), FTSE Small Cap (malé spoločnosti) a celotrhový index FTSE All-Share. Významný je aj index techMARK 100, ktorý pozostáva zo 100 najväčších spoločností z technologického sektora. Nemecko Ukazateľom vývoja nemeckého trhu je Detuscher Aktienindex (DAX), ktorý sa začal oficiálne používať v roku 1988, na počiatočnej hodnote 1000 bodov. DAX pozostáva z 30 najväčších nemeckých spoločností, obchodovaných na frankfurtskej burze, medzi ktoré patria napríklad Siemens, Deutsche Telekom, E.On, DaimlerChrysler alebo BASF. Ďalšími významnými indexami sú MDAX (50 stredne veľkých spoločností), SDAX (50 malých spoločností), ako aj technologický TecDAX, ktorý v roku 2003 nahradil index NEMAX. Celotrhovým nemeckým indexom, ktorý obsahuje všetky obchodované tituly je nakoniec CDAX (Composite DAX) index. Francúzsko a Euronext Keďže sa parížska burza v roku 2000 zlúčila s burzami v Bruseli a Amsterdame, čím bola vytvorená paneurópska burza Euronext, jej indexy môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvou skupinou sú tradičné francúzske indexy, z ktorých je najdôležitejší index CAC 40, ktorý vznikol v roku 1987 (počiatočná hodnota bola 1000 bodov). CAC 40 obsahuje akcie 40 francúzskych blue chip spoločností, obchodovaných na Euronext Paríž, ktoré majú na tejto burze najväčšiu trhovú kapitalizáciu. K takýmto patria spoločnosti ako BNP Paribas, Total Fina Elf, Vivendi Universal alebo Orange. Ďalšími tradičnými indexami sú SBF 120, obsahujúci 120 najväčších spoločností a SBF 80, ktorý obsahuje 80 spoločností, z ktorých pozostáva index SBF 120, pričom nie sú zahrnuté v indexe CAC 40. Oba indexy mávajú častokrát pomerne odlišný vývoj. Z ďalších indexov je možné spomenúť širokozáberový SBF 250, MIDCAC, sledujúci stredne veľké spoločnosti, alebo NOUVEAU MARCHÉ index, pozostávajúci z akcií z rastových segmentov parížskeho Euronextu. Do druhej skupiny napokon patria spoločné Euronext indexy. Najdôležitejšími sú Euronext 100, teda 100 najväčších a najlikvidnejších akcií tohto trhu a Next 150, ktorý reprezentuje ďalších 150 najväčších a najlikvidnejších titulov. Stredne veľké a malé spoločnosti sú nakoniec zastúpené v indexoch NextPrime (nové technológie) a NextEconomy (tradičné sektory). Ostatné Tak ako spomenuté tri, aj ostatné európske krajiny majú svoje burzové indexy (či už akciové, alebo dlhopisové). Medzi známejšie patria napríklad taliansky MIB 30, španielský Ibex 35, alebo švajčiarsky SMI index. Hlavným indexom v Českej republike je index PX 50. Význam v celoeurópskom merítku má rodina Dow Jones STOXX indexov. Tá bola vytvorená v kooperácii spoločnosti Dow Jones s burzami v Nemecku, Francúzsku a Švajčiarsku. Cieľom tejto kooperácie bolo vytvoriť indexy, ktoré by slúžili ako benchmark jednotného európskeho akciového trhu. Tito indexy boli vytvorené v roku 1998 a používať sa začali od 1. januára 1999. Rodina Dow Jones STOXX indexov je veľmi široká. V súčastnosti je investorom k dispozícii 296 indexov. Najsledovanejšími indexami sú blue chip indexy Dow Jones STOXX 50 (50 najväčších spoločností zo 17 krajín Európy) a Dow Jones Euro STOXX 50 (50 najväčších spoločností z Eurozóny). Tieto indexy majú svoju obdobu aj v celotrhových (Total Market) indexoch (DJ STOXX TMI a DJ EuroSTOXX TMI). Investori môžu rovnako využívať množstvo sektorových indexov, alebo rôznych iných, zameraných napríklad na rastové, hodnotové, malé, či stredne veľké spoločnosti.

Ázijské burzové indexy

Japonsko

Najvýznamnejším ázijským akciovým indexom je japonský Nikkei Stock Average, ktorý zaviedla v roku 1971 spoločnosť Nihon Kaizai Shimbun, Inc. a jeho kalkulácia bola založená na metóde používanej pri americkom indexe Dow Jones Industrial Average, teda ide o cenovo vážený index. Komponentmi tohto indexu je 225 aktívne obchodovaných akciových titulov v prvej sekcii Tokyjskej burzy a aj preto sa väčšinou používa názov Nikkei 225. Jeho ďalšími modifikáciami sú menej známe Nikkei 300 a Nikkei 500. Oficiálnym indexom Tokyjskej burzy je TOPIX, ktorý zahŕňa všetky akcie obchodované v prvej sekcii tejto burzy (približne 1500 titulov) a preto aj presnejším meradlom vývoja japonského akciového trhu ako Nikkei 225. V spolupráci so spoločnosťou Standard & Poor`s je od roku 1997 zostavovaný aj index S&P/TOPIX 150, ktorý je kalkulovaný, na rozdiel od predošlých dvoch, na základe trhovej kapitalizácie jednotlivých spoločností. Tento index reprezentuje asi 70% z celkového japonského akciového trhu. Obdobou amerického Dow Jones Industrial Average je TOPIX Core 30, reprezentujúci 30 najlikvidnejších akcií s najväčšou trhovou kapitalizáciou. K ostatným japonským indexom patria napríklad TOPIX Mid 400 (stredne veľké spoločnosti), TOPIX Small (malé spoločnosti) alebo TOPIX 500.

Hong Kong

Ďalšou významnou krajinou v Ázii je Hong Kong. Najpoužívanejším indikátorom vývoja tohto trhu je Hang Seng Index, zostavovaný spoločnosťou HSI Services Ltd. Tento index vznikol v roku 1969 a zahŕňa 33 konštituentov kótovaných v sekcii Main Board, ktorí predstavujú viac ako 70% z celkovej trhovej kapitalizície Hong Kongského akciového trhu. Najväčšiu váhu na indexe (skoro 50%) má spoločnosť HSBC Holdings. Keďže sa Hong Kongský trh postupne prelína s čínskym, boli vytvorené špecifické burzové indexy, ktoré diferencujú medzi spoločnosťami podľa účasti čínskeho kapitálu. Spoločnosť HSI preto zostavuje aj dva kompozitné indexy – Hang Seng Composite Index a Hang Seng Hong Kong Composite index, pričom druhý spomínaný obsahuje spoločnosti, ktorých príjmy prichádzajú z Hong Kongu alebo iného miesta okrem Číny. Spoločnosti s čisto čínskym kapitálom pôsobiace v Hong Kongu, tzv. H-Shares majú rovnako svoje špecializované indexy (napr. Hang Seng China Enterprise Index). Od roku 1985 sú kalkulované aj štyri sektorové podindexy a neskôr sa začali používať aj indexy rozdeľujúce spoločnosti podľa trhovej kapitalizácie medzi veľké (HS LargeCap), stredne veľké (HS MidCap) a malé (HS SmallCap).

Ostatné K dalším sledovaným ázijským indexom patria národné indexy Signapúru (Straits Times), Taiwanu (TSE Weighted), Číny (SSE Composite) a Južnej Kórei (KOSPI). Do tohto regiónu môžeme zaradiť aj Austráliu a jej celotrhový All Ordinaries index, či rôzne druhy S&P/ASX indexov. Nasledujúca tabuľka udáva prehľad najdôležitejších svetových akciových indexov rozdelených podľa jednotlivých kategórií:

Burzové indexy v SR

 Vývoj kapitálového trhu a burzy začal v Slovenskej republike 14.12.1990 rozhodnutím ministra financií SR o ustanovení Burzy cenných papierov v Bratislave, a.s. BCPB vznikla oficiálne zápisom do Obchodného registra dňa 15.3.1991 a 6.4.1993 sa zahájilo na burze obchodovanie. So vznikom burzy bol spojený aj vznik Slovenského akciového indexu – SAX. Ten bolo zavedený 21.3.1994 a nahradil dovtedy používaný index CAX s bázickým dňom 14.9.1993. O niečo neskôr, 1.10.1996 bol nakoniec zavedené aj Slovenský dlhopisový index – SDX. SAX Oficiálnym akciovým indexom Burzy cenných papierov v Bratislave je SAX index. SAX patrí ku kapitálovo váženým indexom a porovnáva trhovú kapitalizáciu vybraného súboru akcií s trhovou kapitalizáciou toho istého súboru akcií k referenčnému dňu. Je indexom, ktorý odzrkadľuje  celkovú zmenu majektu spojenú s ivestovaním do akcií zaradených do indexu. Znamená to, že okrem zmien cien index zahŕňa aj dividendové príjmy a príjmy súvisiace so zmenami veľkosti akciového kapitálu, t.j. s rozdielom medzi aktuálnou trhovou cenou a upisovacou cenou nových akcií. Počiatočná hodnota indexu bola k 14.9.1993 100 bodov. Index odzrkadľuje len vývoj na BCPB, pričom do 30.6.2001 bol postavený na priemerných cenách uvedených v kurzových lístkoch. S platnosťou od 1.7.2001 sa oficiálna denná hodnota vypočítava a zverejňuje na základe záverečných kurzov bázických titulov. Pri tvorbe metódy kalkulácie indexu bolo požiadavkou zabezpečiť jej flexibilitu, čím by bola zabezpečená možnosť zmeny zastúpenia jednotlivých akciových titulov v indexe a ich počtu podľa toho, ako sa mení ich obchodovateľnosť, alebo v prípade, že by na kapitálový trh vstúpila nová spoločnosť. Index musel niekoľko krát podliehať revízii jednotlivých komponentov, najmä v dôsledku zmeny majiteľov alebo bankrotu spoločností. Rovnako sa prijali pravidlá, ktoré okrem iného určujú, že maximálna váha jedného titulu v indexe nesmie byť väčšia, ako 30%. Tým sa obmedzilo že, vývoj celého indexu je ovplyvnený len jedným silným titulom. Toto pravidlo sa dotklo najmä spoločnosti Slovnaft, ktorá mala v istom čase podiel na celkovom indexe až 46,49%. Nasledujúca tabuľka udáva súčasných osem bázických titulov SAX indexu a ich príslušné váhy k 28.2.2003 (po aplikovaní pravidla 30%) a pre porovnanie aj k 2.1.2003:

  Ako vidno, zmeny sa okrem spoločnosti Slovnaft (strata 16,49% na celkovom podiele) dotkli v pozitívnom smere najmä spoločností Nafta, a.s, VÚB, a.s. a Slovakofarma, a.s. Vývoj indexu mal s počiatku rastúcu tendenciu, avšak v rokoch 1998 až 2000 zaznamenal pomerne veľký pokles a obdobie stagnácie, keď sa jeho hodnota prepadla pod počiatočných 100 bodov. Až v roku 2001 sa znova dostal nad túto hodnotu a v roku 2002 nabral rastúci trend. Vývoj od počiatku k 1.4.2003 uvádza nasledovný graf:

 SDX

Na Burze cenných papierov v Bratislave sa od 1.10.1996 sleduje aj indikátor vývoja trhu dlhopisov – Slovenský dlhopisový index SDX. Tento index pozostáva z dvoch zložiek – prvá obsahuje štátne dlhopisy a druhá dlhopisy spoločností.