ETF sú oceňované v priebehu obchodovacieho dňa tak isto ako akcie, avšak ich cena je odvodená od hodnoty daného podkladového indexu, resp. jeho jednotlivých komponentov. Nesúlad vývoja daného indexu a ceny fondu v dôsledku pôsobenia ponuky a dopytu po ňom je vyrovnávaný prostredníctvom trhovej arbitráže. Hodnota jednotlivých ETF však nemusí odrážať presnú hodnotu kopírovaného indexu. Tá je často stanovovaná ako percentuálna časť hodnoty indexu, ktorý tvorí základ daného fondu. Príkladom môže byť fond kopírujúci index NASDAQ 100, ktorého hodnota je stanovená na 1/40 hodnoty indexu, teda ak je index na úrovni 1200 bodov, hodnota daného ETF je 30 $ za akciu.

ETF ponúkajú širokú škálu investičných príležitostí. Investor sa môže rozhodnúť či investuje do celého trhu, do špecifického sektora, do obligácií, nehnuteľností alebo si zvolí fond medzinárodných akcií. V súčastnosti sú ETF kótované na všetkych troch hlavných amerických burzách. Najviac z nich je obchodovaných na burze Amex - 123, na burze v New Yorku je ich počet 39 a na mimoburzovom trhu NASDAQ 6. Pre upresnenie treba dodať, že na NYSE je z počtu 39 všetkých ETF obchodovaných 36 z nich na základe tzv. Unlisted Trading Privilege (UTP). UTP je právo vyplývajúce zo Zákona o burzách cenných papierov z roku 1934, ktorý umožňuje, aby cenné papiere obchodované na akejkoľvek národnej burze cenných papierov mohli byť obchodované aj na inej obdobnej burze. Na NASDAQu sú takto obchodované dva ETF.

Celkovo majú v súčastnej dobe investori k dispozícii 130 Exchange-Traded fondov, avšak rôzne spoločnosti avizujú do budúcnosti prípravu ďalších nových. O raste významu a popularity ETF svedčí aj rapídny nárast ich aktív. Dôkazom je nasledujúca tabuľka, ktorá zobrazuje nárast aktív ETF v mil. $ od roku 1993 do augusta roku 2002:

Veľká popularita Exchange-Traded fondov vyplýva z viacerých charakteristík týchto fondov. Jednou z hlavných výhod je flexibilita. Investor má možnosť obchodovať s ETF, na rozdiel od podielových fondov, počas celej doby obchodovania na burze. Pritom môže využívať aj predaje na krátko (short selling), kolaterálne obchodovanie (margin) alebo opcie na ETF. Táto flexibilita vyústila do masívneho využívania ETF nielen na dlhodobejšie investovanie, ale aj na “daytrading”, teda denné, resp. krátkodobé obchodovanie. Dôkazom toho sú aj mimoriadne vysoké zobchodované objemy týchto fondov počas jednotilivých obchodných dní.

Ďalšou významnou výhodou sú veľmi nízke ročné poplatky za správu (napr. fond iShares S&P500 vyžaduje iba 0,09%). Tieto poplatky sú automaticky odpočítavané z dividend. Daňová efektívnosť, ktorá vyplýva z nízkej aktivity týchto fondov, časová nenáročnosť na investovanie, dostupnosť fondov aj pre zahraničných investorov, veľký výber a s tým spojené možnosti efektívnej diverzifikácie patria k ďalším dôležitým výhodám.

Efektívnosť vo využívaní tohto nástroja indexovania však narúšajú niektoré nevýhody. Tou hlavnou je existencia maklérskych poplatkov. Každý nákup a predaj je spojený s týmito nákladmi, ktoré sa v konečnom dôsledku odrazia na celkovej výnosnosti. Ešte väčšou nevýhodou sú maklérske poplatky pre investorov, ktorí využívajú techniku priemerovania (tzv. “dollar-cost averaging”), kde v pravidelných intervaloch investujú určité čiastky, s cieľom eliminovať a priemerovať výkyvy kurzov. Priemerovanie sa často využíva najmä pri pasívnych investičných stratégiách.

Maklérske poplatky sú rovnako obmedzujúcim faktorom aj v prípade daytradingu. Investor, resp. špekulant musí totiž zo svojich obchodov získavať minimálne také výnosy, ktorými pokryje tieto poplatky. Z toho vyplýva, že je preňho vhodné pracovať s väčšími objemami obchodov, pretože tým môže poplatky pokryť aj pri menšom zhodnotení. Z týchto dôvodov sú preto pri daytradingu používane obchody na kolaterál, kde investor nemusí zaplatiť celú sumu za kúpené resp. predané tituly, ale zloží len určitú zálohu, ktorá môže predstavovať iba zlomok pôvodnej sumy. Tým pádom využíva pákový efekt, kde pri rovnakej cene môže kúpiť väčšie množstvo titulov a tým dosiahnuť aj väčšie zhodnotenie.

Keďže sú ETF obchodované na burze a teda podliehajú tlakom na stranách dopytu a ponuky, nemusia vždy presne kopírovať čistú hodnotu držaných aktív. Tak ako pri bežných indexových fondov ide o tracking error. U ETF v prípade výskytu výraznejšej chyby kopírovania zasahujú arbitrážni obchodníci kúpou, respektíve predajom väčších blokov akcií, čím tento efekt z časti eliminujú. Tracking error môže mať aj pozitívny následok v prípade, že hodnota fondu je vyššia ako hodnota jeho aktív. Nevýhodou ETF je aj pomerne krátka doba pôsobenia väčšiny z nich a s tým spojený problém hodnotenia ich efektívnosti.

Najznámejším, najväčším (aktíva vo výške skoro 83 mld. $) a vôbec prvým ETF je Standard & Poor´s Depositary Receipts (SPDR), nazývaný “Spiders”, ktorého referenčným indexom je S&P 500. Ďalším významným fondom, ktorý kopíruje index S&P 500 je iShares S&P 500 od spoločnosti Barclay`s. Oba tieto indexy majú v dôsledku tracking error efektu rôznu výkonnosť v porovnaní s referenčným indexom. Napríklad ku dňu 8.12. 2001 bol ročný výkon indexu S&P 500 –12,3%, SPDR –12,3% a iShare –12,4%. Neskôr, ku dňu 5.4.2002 bol už výkon S&P 500 –9,51%, SPDR –9,20% a iShare –9,46%. Sú teda evidentné relatívne drobné odchýlky od výkonu indexu S&P 500, pričom u SPDR ide o pozitívnu, resp. nulovú a iShare o negatívnu, resp. pozitívnu odchýlku. SPDR, ako najpoužívanejší fond dosiahol od počiatku ročný výkon v priemere o 3% lepší, ako väčšina aktívne riadených podielových fondov.

Ďalším významným ETF je NASDAQ 100 Trust Shares, nazývaný “Qubes”, kopírujúci index mimoburzového trhu NASDAQ, NASDAQ 100 Index. Qubes je najobľúbenejším fondom pre daytrading, keďže jeho charakteristickým znakom je veľmi nízka doba držania a vysoké objemy obchodovania. Ďalšou vlastnosťou je vysoká volatilita a s tým spojené vyššie riziko, a to najmä z dôvodu zamerania sa na technologický sektor. Ročný výkon Qubes ku dňu 5.4.2002 predstavoval –28,66%, index NASDAQ 100 pritom poklesol o 28,72%.

Nasledujúcca tabuľka uvádza najvýznamnejšie americké ETF, ich výkon, bázový index so svojim výkonom a rozdiel, respektíve tracking error:

Z údajov je vidno, že tracking error môže pôsobiť tak kladne (napr. Diamonds Trust Series), ako aj záporne (napr. MidCap SPDRs). Za obdobie 3 rokov bol najúspešnejším medzinárodný ETF iShares MSCI Malaysia s výkonom 15,94% a za ním nasledovali iShares MSCI Mexico s 15,90% a MidCap SPDRs s 10,27% zhodnotením.

Exchange-Traded fondy sa okrem amerických búrz presadili aj v Európe. Prvými európskymi ETF, ktoré na nemeckej Deutsche Börse kótovala spoločnosť Merrill Lynch, boli tzv. ”Listed diversified return securities” (LDRS), nazývané Leaders, kopírujúce indexy Dow Jones Euro Stoxx 50 a Dow Jones Stoxx 50. Ďalšími významnými európskymi ETF sú iFTSE 100 od spoločnosti Barclay´s (index FTSE 100 burzy v Londýne), SPDRs na báze indexov S&P Euro a S&P Europe 350, streetTracks AEX Index ETF (amsterdamský index AEX), a na burze Euronext najmä DJ Master Unit (index DJ Industrial Average) a sektorový iBloomberg European Technology (index Bloomberg European Investable Technology). Celkový počet ETF (resp. v Európe nazývaných XTF) kótovaných na frankfurtskej burze je v súčastnosti 61. Aj tu sa však počíta s príchodom ďalších nových Exchange-Traded fondov.

Keďže existuje veľmi veľa rôznych ETF, môžeme podľa ich zamerania rozčleniť na nasledujúcich 5 kategórií:

 

1. Trhové (trhová kapitalizácia)
2. Rastové/hodnotové
3. Odvetvové
4. Medzinárodné
5. Dlhopisové (Fixed-Income)

Trhové ETF (resp. ETF založené na indexoch obsahujúcich akcie členené podľa ich trhovej kapitalizácie) predstavujú najstaršiu formu ETF fondov. Ide o fondy zameriavajúce sa na klasické indexy akcií s malou, strednou a veľkou trhovou kapitalizáciou a celotrhové indexy. Medzi ne patria známe Dow Jones Industrial Average, Standard & Poor´s 500, Willshire 5000 alebo NASDAQ 100.

Investor sa môže podľa svojej stratégie a prostredníctvom trhových ETF fondov zamerať na akcie najväčších spoločností (DJIA), spoločností strednej veľkosti (S&P MidCap 400) alebo na najmenšie spoločnosti (Russell 2000). Rovnako sa môže sústrediť na výkon celého trhu (S&P 500, Willshire 5000).

ETF tejto skupiny sú jednoznačne najaktívnejšie z hľadiska objemov obchodovania. Na burze Amex sú ETF fondy Qubes (NASDAQ 100), Spiders (S& P500) a Diamonds (DJIA) najobchodovanejšími titulmi vôbec, pričom Qubes je aj najaktívnejším titulom na celom americkom trhu.

Rastové (growth) a hodnotové (value) indexy založené na diferencii pomeru účtovnej hodnoty a ceny spoločnosti (book-to-price ratio) sú rovnako predmetom záujmu investorskej verejnosti. ETF založené na týchto indexoch zaviedli spoločnosti Barclays Global Investors (iShares) a State Street Global (streetTRACKS).

Prvé spomínané sú zamerané na kopírovanie indexov Russell 1000, Russell 2000, Russell 3000 a Russell MidCap Growth resp. Value, teda indexy malých a stredných spoločností, ako aj na kopírovanie indexov S&P MidCap 400/BARRA, S&P 500/BARRA a S&P SmallCap 600/BARRA Growth resp. Value.

Druhé spomínané su nakoniec zamerané na indexy Dow Jones US LargeCap a Dow Jones US SmallCap Growth resp. Value.

Keďže výskumy Sharpa, Famu, Frencha a ďalších potvrdili rozdielnosť zhodnotenia rastových a hodnotových titulov za určitú dobu, investor sa podľa svojich preferencií a predpokladov môže rozhodnúť, či si zvolí index a príslušný ETF pozostávajúci z akcií s vyšším pomerom účtovnej hodnoty k cene (value) alebo naopak, s nižším pomerom (growth).

Tak ako môže investor profitovať z vývoja celého trhu, môže profitovať aj z vývoja jedného odvetvia.

Do skupiny odvetvových ETF, patria nasledovné produkty:

 

• iShares (spoločnosti Barclays Global Investors)
• Select Sector SPDRS (trust Select Sector SPDR Trust)

iShares fondy sa zameriavajú na kopírovanie sektorových Dow Jones, Goldman Sachs a S&P Global indexov a zaberajú celú škálu odvetví, počnúc prírodnými zdrojmi, energetikou, nehnuteľnosťami, až po finančný, zdravotnícky či technologický sektor a jeho podsektory. Zvláštnu kategóriu predstavujú fondy na báze indexov S&P Global, ktoré sú kombináciou sektorových a medzinárodných indexov, pretože obsahujú akcie vybraných medzinárodných spoločností pôsobiacich v daných odvetviach.

Select Sector SPDRS sú odvetvové ETF fondy, ktoré kopírujú výhradne sektorové indexy od spoločnosti Standard & Poor`s. Tieto predstavujú dekompozíciu hlavného celotrhového indexu S&P 500 na 9 sektorových podindexov – Consumer Discretionary, Consumer Staples, Energy, Financial, Health Care, Industrial, Materials, Technology a Utilities.

K hlavným výhodám sektorových ETF patria okrem klasických výhod ETF fondov ako diverzifikácia, nízke náklady, daňová efektívnosť, hlavne možnosť dosiahnutia lepšich investičných výsledkov sústredením sa na tie sektory, ktoré majú v daných ekonomických podmienkach najlepšie rastové predpoklady, respektíve, dokážu v danom období dosiahnuť lepší výkon ako iné sektory. Taktiež môžu byť využité pre alokáciu aktív, sledovanie priemyselných trendov alebo pre vybalansovanie portfólia.

Investori majú v súčastnosti na výber 24 sektorových fondov od spoločnosti Barclays a 9 fondov od trustu Select Sector SPDR Trust.

Exchange Traded fondy sa neobmedzujú len na indexy v USA ale majú aj medzinárodný charakter. Investorom umožňujú podieľať sa na raste prípadne aj poklese ekonomiky vybranej krajiny alebo krajín a tak častokrát dosahovať lepšie výsledky, než aké by dosiahli na americkom trhu.

V oblasti medzinárodných ETF má jasnú dominanciu spoločnosť Barclays, ktorá spravuje všetkých 25 medzinárodných ETF, ktoré sú investorom v súčastnosti k dispozícii. Väčšina z nich je založená na medzinárodných indexoch spoločnosti Morgan Stanley Capital International (MSCI), ktoré sledujú všetky najvýznamnejšie krajiny Európy, Ázie a Ameriky, prípadne ich zoskupenia (EMU, Latinská Amerika, Pacifik).

Do medzinárodných ETF môžeme zaradiť aj pomerne nový produkt, tzv. BLDRS fondy ktoré sú kótované na trhu NASDAQ. Tieto ETF sledujú ADR (American Depositary Receipts) indexy spoločnosti Bank Of New York, ktorých kompozícia pozostáva z akcií zahraničných spoločností kótovaných na amerických burzách. K dispozícii sú fondy, ktoré kopírujú indexy:

 

• Emerging Markets 50 Index (50 najväčších spoločností z tzv. “Emerging Markets”, teda rozvíjajúcich sa trhov ako Taiwan, Mexiko, Čína)
• Developed Markets 100 Index (100 najvýznamnejších spoločností z vyspelých krajín ako Japonsko, Nemecko, Veľká Británia, Holandsko)
• Europe 100 Index (100 najvýznamejších Európskych spoločností)
• Asia 50 Index (50 najvýznamnejších spoločností z Ázie)

ETF s pevným výnosom sú jednou z posledných inovácií v oblasti Exchange Traded fondov a predstavujú alternatívu pre investorov, ktorí sa rozhodli investovať svoje prostriedky do bezpečnejších nástrojov kapitálového trhu. Na rozdiel od akciových ETF, tieto sa nezameriavajú na kopírovanie výkonu a výnosu určitého akciového indexu, ale na kopírovanie výkonu a výnosu vybraného dlhopisového indexu. Investori si pritom môžu vybrať medzi vládnymi a podnikovými dlhopismi (resp. indexami týchto dlhopisov) s rôznymi dobami splatnosti.

V súčastnosti sa na americkej burze Amex obchoduje s ôsmymi fixed income ETF, štyri z nich sú na základe UTP kótované taktiež na New York Stock Exchange. Ich cieľom je dosiahnuť výsledok, ktorý bude korešpondovať s cenou a výnosom daného dlhopisového indexu.

Správcami týchto ETF fondov sú spoločnosti Barclays (iShares), resp. Nuveen Investments (Fighters). iShares sa zameriavajú na nasledovné indexy:

 

• GS $ InvesTop Corporate Bond Index (firemný dlhopisový index spoločnosti Goldman Sachs)
• Lehman 1-3 Year Treasury Bond Fund (vládne dlhopisy s danou dobou splatnosti)
• Lehman 7-10 Year Treasury Bond Fund
• Lehman 20+ Year Treasury Bond Fund

Fighters od spoločnosti Nuveen sledujú výkon a vývoj indexov vládnych dlhopisov Ryan 1, 2, 5 a 10 Year Treasury Index.

HOLDRS (Holding Company Depositary Receipts) sú alternatívnym nástojom k sektorovým indexovým fondom, aj keď ich podstata nie je v kopírovaní určitého indexu. Ich zloženie sa však zväčsa približuje zloženiu príslušných sektorových indexov. HOLDRS sú tzv. akciové koše spravované a vydávané spoločnosťou Merrill Lynch a sú charakterizované ako cenné papiere reprezentujúce investorovo vlastníctvo bežných akcií alebo ADR (American Depositary Receipts – akcie zahraničných firiem obchodované na amerických burzách) špecifikovaných spoločností v danom odvetví, sektore alebo skupine.

Hlavný rozdiel medzi HOLDRS a sektorovými indexovými fondami, alebo ETF spočíva v tom, že HOLDRS nesledujú konkrétny sektorový akciový index ale predstavujú fixnú skupinu vybraných akciových titulov z určitého odvetvia, sektora alebo skupiny. Indexové fondy na druhej strane presne sledujú svoj bázový index a preto aj musia sledovať zmeny v jeho kompozícii. Vo väčšine prípadov teda nejde o fixnú skupinu akcií, a teda v prípade, že sú do kopírovaného indexu pridané alebo odobrané niektoré spoločnosti, musí tieto zmeny uskutočniť vo svojom portfóliu aj daný indexový fond. To môže v konečnom dôsledku pri indexoch s častou zmenou kompozície viesť k vyšším transakčným a daňovým nákladom, čo sa odrazí aj v hodnote investorových pozícií.

HOLDRS sú obchodované v tzv. lotoch po 100 kusoch a ich špecifikom je, že investor môže požiadať svojho brokera za poplatok 10$ za lot o zrušenie držaného koša s cieľom inkasovania jednotlivých akciových titulov v ňom obsiahnutých. Tým získa jednotlivé akcie, s ktorými môže manipulovať bežným spôsobom a môže upravovať svoje portfólio podľa svojich požiadaviek.

V súčastnosti je investorom k dispozícii nasledujúcich 17 HOLDRS:

Výhodou týchto akciových košov sú najmä nízke náklady na držbu (na jeden HOLDR osem centov za rok), ktoré vyplývajú z pasívnej správy týchto košov, možnosti širšej aj užšej diverzifikácia, daňová výhodnosť ako aj možnosť profitovať z výkonu takého odvetvia, ktoré má v danom a predpokladanom ekonomickom prostredí (cykle) predpoklady na najlepšie zhodnotenie. Atraktívnou je aj možnosť adjustácie portfólia, teda ak prestane byť určitý akciový titul pre investora zaujímavý, môže si nechať daný kôš zrušiť a vybranú akciu odstrániť. Výhodu predstavuje aj možnosť získať viacero akciových titulov jedným obchodným príkazom.

Hlavnou nevýhodou môže byť najmä pre malých investorov relatívna kapitálová náročnosť HOLDRS vyplývajúca z možnosti ich obchodovania v lotoch po 100 kusoch. Napríklad pre kúpu jedného biotechnologického koša pri cene 86$ by potreboval investor až 8600$. Nevýhody taktiež vyplývajú z trhového a sektorového rizika, ako aj z rizika jednotlivých akciových tituloch, ktoré daný kôš obsahuje.

Aj keď HOLDRS (a taktiež strategické a tématické certifikáty založené rovnako na princípe akciového koša) nepatria k čistým formám využitia burzových indexov pre pasívne investičné stratégie, môžeme ich na základe ich charakteristiky ako aj používania zaradiť do tejto skupiny.