( Názory a know-how jedného tradera…)

Hlavným argumentom fondov je dlhodobosť investície, ktorá by mala v podstate absorbovať krátkodobé negatívne výkyvy trhu a v dlhodobom horizonte priniesť nadpriemerné zisky. Priemerne by malo ísť o cca 12% ročne. Očakávaná dlhodobá výkonnosť je síce nadpriemerná, ale velmi diskutabilná.

Dospel som k názoru, že dlhodobé investovanie v súčasných podmienkach na svetových akciových trhoch nemusí byť také výhodné a bezpečné ako sa prezentuje. Verejné akciové fondy operujú s veľkými finančnými sumami a preto radi nakupujú vysokokapitalizované firmy s velkým objemom obchodovaných akcií.

Velké firmy boli vždy považované za stabilné a bezpečné. Pád Enronu a ďalších, účtovné škandály a vysoká zadlženosť v dôsledku prílišného optimizmu – to sú nové fenomény súčasnosti, ktoré kladú otázniky pred vývoj v budúcnosti. Typickými príkladmi tohoto roku, s ktorými so sa stretol boli K-mart, Worldcom, Xerox, Vivendi, Merkx, Tyco a nedávno napríklad ABB…

V rokoch 1990-2000 akciové trhy neustále stúpali a výkonnosť fondov bola výrazne nadpriemerná (cca 20%/ p.a) . Nadmerný optimizmus mal za následok extrémne nadhodnotenie cien akcií s kulmináciou v r. 2000, ktoré malo za následok panický výpredaj, prudký pokles cien a obrovské straty investorov. Pre orientáciu uvediem porovnanie cien akcií niektorých firiem v r.2000 s orientačnou cenou 11/2002. Microsoft 110/55, Cisco 80/10, Yahoo! 180/16, Nokia 60/16, General Motors 90/35, Oracle 45/10, Sony 140/40, General Electric 60/25, Good Year 28/18, AT&T 48/12, McDonalds 37/17 atď. Kto teda vložil svoje úspory do fondov pred ,,prasknutím bubliny,, v r.2000, bude potrebovať naozaj vela trpezlivosti a nádeje, že sa mu investície vrátia v prijatelnom časovom horizonte.

Postupne som dospel k názoru, že investícia do akcíí prostredníctvom fondov je príliš pasívna. Fondy síce ponúkajú vysokokvalifikovaný výber a správu akcií pre dlhodobé investovanie – ale nič viac. Žijú s poplatkov, ktoré účtujú svojím klientom nezávisle od výsledkov, ktoré dosahujú. Výkonnosť fondu sa pritom porovnáva s vopred stanoveným benchmarkom t.j. s jedným s oficiálnych indexov. Napríklad ak je benchmarkom index Dow Jones a ten klesne za rok o -20% , ale príslušný fond je v strate len -15% , považuje sa manažér fondu za úspešného a dostane ešte odmeny.

Kedže sú fondy určené pre verejnosť a sú pod dohladom kontrolných úradov, nerobia žiadne špekulatívne obchody a ich širokodiverzifikované portfólia, ktoré obsahujú desiatky až stovky titulov viac menej len pasívne kopírujú vývoj na trhu. Možnosti fondov flexibilne predávať klesajúce akcie a držať len stúpajúce a lukratívne tituly sú silne obmedzené.To,čo robí klasický akciový fond je skrátka pre mňa málo…

Obrovskou výhodou individuálneho investovania sú možnosti špekulácie: Možnosť nedržať žiadne akcie, keď je nálada na trhu mimoriadne pesimistická, možnosť nakupovať lacné akcie, ktoré dosiahli dno a začínajú stúpať, možnosť špekulovať so sektormi, ktoré sú momentálne v kurze, možnosť flexibilne nakupovať lukratívne tituly ihneď po zverejnení vynikajúcich správ t.j. firmy, ktoré práve zverejnili mimoriadne zisky, ktoré práve vyrobili nový produkt, ktoré uzavreli výhodné kontrakty, plánujú akvizíciu, fúziu, zmeny v riadení..atď, atď, skrátka všetko, čo následne prináša záujem investorskej verejnosti a dvíha ceny akcií…

Moje know-how som vytvoril na syntéze toho najlepšieho zo všetkých dostupných metód, hlavne s fundamentálnej a psychologickej analýzy pri využití výhod internetu. Selekciu titulov si robím sám, prostredníctvom plateného online servera, špecialistu na fundamentálnu a technickú analýzu. Databázu tisícov firiem (špecializujem sa len na U.S.A.) aktualizujem denne a raz za 2 týždne z nej filtrujem okolo 100 top firiem podľa mojích vlastných kritérii. Zásadne obchodujem len s výrazne podhodnotenými, vysokorastovými a nadpriemerne ziskovými titulmi. Tie disponujú najväčšiou potenciou k cenovému vzostupu. Vybrané firmy potom zaradujem do pozorovacích portfólii na informačnom serveri. Tam sa mi na nich neustále naväzujú aktuálne správy . Denne potom tieto portfólia kontrolujem a pred otvorením trhov vyberám najhorúcejších kandidátov na obchodovanie. Je to obyčajne pár titulov po zverejnení dobrých správ a taktiež výnimočne lacné príležitostné kúpy.

Tie putujú na ďalší server, ktorý prehľadne monitoruje aktuálny stav na burze ako cenu, ponuku, dopyt, množstvo, objem atď a takisto stav v sektoroch, indexoch a ďalšie priebežne vychádzajúce správy. Nákup a predaj robím cez server obchodníka s cennými papiermi(brokera). Môj systém mi umožňuje držať pozície pod stálou kontrolou a vyhnúť sa tak stratám. Ak je vývoj ceny nepriaznivý, akciu jednoducho predám. Pri vzostupe mám zas priaznivé podmienky na odhadnutie optimálneho momentu na predaj. Snažím sa robiť denné obchodovanie a uzatvárať väčšinu pozícii v ten istý deň. Len výnimočne držím akcie dlhšie – spravidla nie viac ako niekoľko dní .Obchodujem väčšinou ,,small caps,, , nízkokapitalizované firmy, ktoré sa dostávajú do pozornosti analytikov a investorskej verejnosti. Bežné denné zisky sú 2-10% na akciu, ovšem diverzifikujem riziko obchodovaním len s časťou finančných prostriedkov v závislosti na lukratívnosti obchodu a celkovej nálady na trhu. Ročne tak zobchodujem stovky titulov, s ktorých približne 75% stúpne na cene, a tak som schopný dosiahnuť mimoriadne nadpriemernú výnosnosť. Tá sa pohybuje v rozmedzí 30-300% na jedno portfólio. Aj keď trhy klesajú, nemusím si robiťstarosti. Dokonca (nechcem byť cynický, ale nemiešajme city do biznisu ) mi takáto situácia vyhovuje. Ak sú trhy v napätí , pri dobrých správach to často vystrelí hore ovela razantnejšie ako za bežných okolností a pri troche trpezlivosti je vtedy ovela viac špekulatívnych príležitosti…