Dav môžeme charakterizovať ako kolektívnu dušu, teda skupinu investorov, ktorí sa správajú ináč ako jednotlivec. V tom zmysle ide o davovú psychózu, teda konanie kolektívu na základe podvedomia, citov a pudov, kde je rozum jednotlivca zatlačený do pozadia. Dav koná reflexívne, podlieha sugescii, ilúziám, pocitu bezpečnosti, neomylnosti a autority. Ak investor podľahne davu, stráca svoje individuálne intelektuálne schopnosti. Iba silné osobnosti, ktoré sa riadia vlastným rozumom a dokonale ovládajú svoju psychiku môžu byť nadpriemerne a dlhodobo úspešné. Na princípoch psychológie davu vzniklo mnoho investičných stratégii. Skoro všetky rozdeľujú účastníkov trhu na väčšinu, ktorá koná ako dav a menšinu, ktorá koná racionálne a dokáže na trhoch profitovať. Podla KEYNESA je psychológia určujúcim faktorom iba s krátkodobého hladiska. Väčšina investorov sa riadi emóciami a preto podľahne davu a stáva sa jeho súčasťou. Menšina však dokáže využiť psychológiu davu vo svoj prospech. To má za následok aj vznik špekulácie pri ktorej časť tejto menšiny zámerne zneužíva psychológiu davu, čo je podla Keynesa škodlivé.

Podla DRASNARA v psychológii investora dominujú dve vlastnosti: chamtivosť a strach. Chamtivosť vedie k nárastu kurzov na trhu a k zisku investorov až do okamihu, kým sa nezačnú báť o svoje zisky. Strach potom prerastie do paniky, vzniká davová psychóza a začne sa veľký výpredaj, ktorý spôsobuje pokles cien. Úspešný investor je teda taký, ktorý ovláda svoju chamtivosť a strach, má dobré nervy a dokáže držať pod kontrolou svoje zisky i straty. Vždy sleduje správanie sa davu a tomu prispôsobuje aj svoje rozhodnutia.

Najznámejšou stratégiou v psychologickej analýze je KOSTOLÁNYHO investičná stratégia. Jej autorom je známy burzián André Kostolány, ktorý aktívne prežil na svetových burzách takmer 70 rokov svojho života. Kostolány rozdelil účastníkov trhu na dve skupiny:

Z hľadiska tejto analýzy môžu nastať na trhu ešte dve situácie. Pre obidve sú typické nízke objemy.

Najvypuklejším dôkazom fungovania psychologickej analýzy sú tzv. špekulatívne bubliny. Ide o extrémne nadhodnotenie trhových cien v dôsledku nadmerného optimizmu a následný výpredaj v panike s prudkým poklesom cien (= prasknutie bubliny).

Najznámejšie príklady špekulatívnych bublín:

Povedali sme si, že základom sú investori. Ľudia z mäsa a kostí. Chcú mať zisky a chcú sa vyhnúť stratám. Nakupujú a predávajú. Svojím konaním vytvárajú dopyt a ponuku a takto hýbu cenami na trhu. Môžme povedať, že hlavnými faktormi na základe ktorých títo ľudia jednajú sú rôzne informácie. Zmeny trhovej ceny sú teda reakciou na rôzne informácie. O tom pojednáva tzv. teória efektívnosti trhov. Podľa nej trhová cena odráža vnútornú hodnotu akcie plus dostupné informácie o stave firmy a jej možnostiach. A podľa toho ako rýchlo reaguje trh na novú informáciu rozoznávajú tvorcovia tejto teórie rôzne stupne efektívnosti trhu. Za silne efektívny sa považuje taký trh, ktorý takmer okamžite absorbuje nové informácie a reaguje zmenou kurzu. Nechcem sa však podrobnejšie zaoberať teóriami, ktoré patria na akademickú pôdu. Pre nás je dôležitá skutočnosť, že taký ideálny stav v praxi takmer neexistuje a v dôsledku toho na akciových trhoch vznikajú situácie, ktoré môžu šikovní obchodníci využiť k dosiahnutiu nadpriemerných výnosov. Vymenujme si teraz tie ,,anomálie,, pri ktorých najčastejšie dochádza k zvýšenej aktivite investorov a k pohybom cien na akciovom trhu:

1. Kótovanie na burze (Exchange listing) - burzy majú pomerne prísne kritéria pre spoločnosti, ktoré chcú mať svoje akcie obchodované cez nich a preto je kotácia istou zárukou serióznosti a kvality. Najväčší dopyt býva v deň kotácie, teda ten by mal byť aj najoptimálnou príležitosťou na predaj a výber zisku. Samozrejme, keď firma kótovaná na burze nespĺňa podmienky, hrozí jej ,,delisting,, čo je zase príležitosť na zisk s poklesu kurzu. Pre začiatočníkov pripomínam, že najprísnejšie podmienky pre kótovanie v USA má burza v New Yorku ( NYSE ).

2. Nové emisie akcií ( New stock issues ) - ich cena býva podhodnotená 5-10% z dôvodu snahy o bezpróblemové umiestnenie celej emisie.

3. Spätné odkúpenie akcií ( Stock repurchase ) - čím sa zníži množstvo akcií v obehu a zvýšený dopyt dvihne ceny. Tu je dôležité posúdiť dôvody spätného odkúpenia. Odkupovanie býva pri dosahovaní dobrých výsledkov, pri plánovanom odkupovaní, z daňových dôvodov, taktiež pri nedostatku iných investičných príležitostí, pri fúziách a akvizíciách, z dôvodu zníženia rizika nepriateľského prevzatia, alebo pri mimoriadnom podhodnotení na trhu.

4. Fúzie a akvizície ( Mergers and Acquisitions ) - tu stúpa cena hlavne toho, kto bude zo spojenia najviac profitovať. Spravidla je najlepším kandidátom pohlcovaná spoločnosť, ale pri dobrých vyhliadkach to často býva aj kupec ( spojením oslabuje konkurenciu, získava nové trhy, technológie, postavenie na trhu a pod.)

5. Zverejňovanie výnosov ( Earnings Reports ) - bývajú najideálnejšími príležitosťami k realizácii zisku. Tu je dôležitý efekt prekvapenia - teda rozdiel medzi tým, čo očakávajú analytici a tým, čo zverejní firma. Za ešte dôležitejšie pokladám vyjadrenie manažmentu ohľadom vyhliadok do budúcnosti. Kvartálny zisk je vždy len to, čo má už firma za sebou a netreba zabudnúť na zlaté pravidlo, že dobrý investor hľadí do budúcnosti. Pri zverejnení výborných ziskov, ale slabších vyhliadkách sa môže mnoho investorov rozhodnúť vybrať si zisky, čo sa prejaví výpredajom a poklesom ceny. To isté sa môže stať aj pri hocijakom nesplnení očakávaní, čo sa týka kvality zisku. Napríklad zisk môže byť väčší, ale tržby sú slabé, alebo sa zmení cash flow a pod. Osobitne upozorňujem na to, že správy bývajú často zavádzajúce. Zvyčajne sa zvýrazňujú úspechy firmy, ale negatívne fakty sa skrývajú do reči čísel, porovnaní, či zaobalených vyjadrení. Preto si zverejnenie treba prečítať pozorne a hlavne ,,medzi riadkami,, hľadať objektívnu pravdu. A keď po dobrom zverejnení začne cena klesať, je dobre nájsť príčiny. Ak to nie je depresia na trhu, či v sektore, tak určite to súvisí s niečím, čo sme si nevšimli. A pozor na zverejnenia, kde sa nesplnili očakávania analytikov. Spolu zo zlými vyhliadkami bývajú také firmy favoritmi na pokles (a teda dobrými príležitosťami na zisk pri otvorení short pozícii.)

6. Hodnotenia ratingových agentúr. Tu sú dôležité hlavne upgrady a downgrady, ale cenou zvyknú hýbať aj iné hodnotenia, varovania a odporúčania a pod. A to často hocikoho, kto je rešpektovaný vo svete kapitálových investícií. Obsah takýchto správ by som odporúčal brať s rezervou, ale s hladiska dopadu na psychológiu davov sú tiež výbornými príležitosťami na rýchle zisky.

7. Správy ohľadom firiem. Musíme rozoznávať podstatné od nepostatných, lebo firmy majú tendenciu robiť si pozitívnu reklamu za každú cenu. Ak je zdrojom správy samotná spoločnosť, treba každú správu vidieť v tom zmysle a snažiť sa o objektívny pohľad. Ideálnymi príležitosťami pre upútanie investorov bývajú správy o nových produktoch, technológiách, licenciách, objednávkach, zmluvách, spolupráci s inými firmami, o expanzii na nové trhy, o nových náleziskách (ropa, plyn,zlato...) a pod. Niektoré nové produkty, hlavne lieky a technologické novinky môžu vyvolať doslova cenovú explóziu a mimoriadné zisky. Z iných správ sú investori senzitívni hlavne na financovanie (splácanie úverov, kredit, cash flow...), účtovné praktiky a aféry, zmeny v manažmente a pod.

8. Mimofiremné správy. Najdôležitejšie sú správy ohladom daného odvetvia, či sektoru a celková nálada na trhu. Postavenie odvetvia a sektora je ovplyvňované hlavne lídrami na trhu. Môžete si byť istý, že veľmi zlá správa ohľadom Microsoftu sa prejaví poklesom v odvetví softwaru, poklesom v sektore informačných technológii a vzhľadom na jeho dominantné postavenie v celej ekonomike aj poklesom celého akciového trhu USA. Niektoré správy však môžu mať takú povahu, že pri zlej situácii v jednej firme sa v istom momente zvýšia vyhliadky konkurencie, čo dvihne ceny vybraných titulov. Na celkovú náladu na trhu veľmi pôsobia hlavne zverejňovania makroekonomických indikátorov (HDP, nezamestnanosť, inflácia a pod.), správy a zverejňovania velkých korporácii (hlavne blue chips), vystúpenia mienkotvorných osobností (prezident, šéf centrálnej banky, minister financií) a politické udalosti (vojny, konflikty, terorizmus a pod.).

9. Časové a sezónne vplyvy. Denné - prvá hodina sa obyčajne vyznačuje najväčším záujmom o otváranie pozícii a posledná je často sprevádzaná poklesom, kedy mnoho obchodníkov uzatvára pozície. Pre tých, čo obchodujú na ,,overnight,, býva často dobrá stratégia otvoriť pozíciu v závere obchodného dňa a uzatvoriť v úvode nového dňa. týždenné - najpasívnejší deň býva pondelok a silné dni bývajú často najmä v stredu a v piatok. mesačné - tu sa rozoznáva tzv. Januárový efekt - to je zvýšený záujem investorov o nákupy akcií, hlavne menších firiem - spravidla počas prvých dvoch januárových týždňov. Vysvetluje sa to tým, že mnoho investorov predajom v decembri uzavrie svoje straty, čím minimalizujú svoju daňovú povinnosť. No a po uzatvorení roka znova investujú (často do tých istých akcií), čo zvyšuje dopyt a tlačí hore ceny. Takisto investiční manažéri v novom roku realizujú často nové investičné stratégie. Údajne sa tento efekt najviac prejavuje v Singapure, Švajčiarsku a Škandinávii. Vždy tretí piatok v každom mesiaci expirujú opcie, čo sa prejavuje zvýšenou volatilitou. Júl, august - čas dovoleniek - sú menej aktívne, hlavne na trhoch EU a USA. štvťročné - stále tretí piatok koncom každého štvrťroka naraz expirujú termínované obchody - opcie, indexy a futures. Týmto dňom sa hovorí ,,triple-witching Friday,, . Vyznačujú sa mimoriadnými objemami a volatilitou, nakolko sa zatvára a otvára viac pozícii ako inokedy a pohyby na trhu je ťažko predpovedať. volebný cyklus - súvisí s tým, že po nástupe nového prezidenta a vlády USA sa v prvej polovici funkčného obdobia realizujú hlavne nepopulárne opatrenia, kým v druhej polovici t.j. pred novými voľbami prevláda snaha o maximálne oživenie ekonomiky a podporu akciových trhov. Podľa tejto teórie sa zistilo, že v USA od r.1832 do 1996 (spolu za 41vlád) sa za prvé dva roky volebného cyklu vyprodukovalo spolu 79% čistého trhového zisku, ale za posledné dva roky až 592% zisku ! Samozrejme, treba brať ohľad aj na vplyv hospodárského cyklu, ktorý má najväčší dopad na akciové trhy. Za posledné desaťročia sme tak mohli pozorovať v USA dve mimoriadne ,,úspešné,, vládne obdobia demokratov za Clintona a naopak, dve ,,smoliarske,,vlády republikánov za Busha st. a Busha ml., kde bol fenomén volebného cyklu nevýrazný vzhľadom na výraznú konjuktúru alebo recesiu.

10. Iné ,,anomálie,, Najziskovejšími a najvyhladávanejšími sú tzv. insider informácie. Sú to informácie o ktorých ešte nevie verejnosť, ale len úzky okruh ľudí, napr. manažment firmy, audítor, poradca, ľudia z ratingovej agentúry a pod. Insider obchodovanie je v svojej podstate silným zneužitím informácii a preto je zakázané a ostro sledované. Pre nás (outsiderov) je v praxi zaujímavá možnosť sledovať nákupné a predajné aktivity firemných insiderov, ktoré podliehajú kontrole a sú zverejňované. Samozrejme, žiadne opatrenia nezabránia zneužívaniu insider informácii a obohacovaniu sa vybraných jedincov. A tak k tejto téme aspoň jeden malý tip. Často sa pred dôležitým rozhodnutím, alebo zverejnením správy zvýši nákupná,alebo predajná aktivita a tak signalizuje, čo sa bude diať. Rozoznať takéto ,,zmeny pulzu,, u firmy, ktorú dobre poznáte niekedy pomôže včas otvoriť výhodnú špekulatívnu pozíciu. Medzi iné špecifické anomálie by som zaradil aj tzv. rumory, chybné správy a falošné informácie. Rumory sú nepotvrdené správy, ktoré môžu spôsobiť pohyb na trhu. Sú časté. Chybné správy sa vyskytujú zriedka a zvyčajne neskôr vyjde oprava. Každú dôležitú správu je preto dobre porovnať aj zo správami z iných zdrojov. Falošné informácie sa vyskytujú zriedkavo. K najznámejším patrila aféra okolo Emulexu, kedy istý študent v silnej strate po otvorení short pozície (na pokles) zámerne uviedol na verejnosť negatívnu správu ( cez renomovanú informačnú agentúru ! ). Keď kurz prudko klesol a jeho strata sa premenila na zisk, otvoril long pozíciu (na vzostup). Keď firma dementovala negatívnu správu, kurz znova stúpol a študent zarobil druhykrát (celkovo asi 120 tis.dolárov). Bol to ale velmi drahý obchod, lebo trhová cena Emulexu klesla o 2 miliardy dolárov, teda straty investorov boli obrovské a študenta nakoniec aj tak odhalili a potrestali.

Pre tých, čo nemajú skúsenosti pripomínam, že tento typ obchodovania nie je jednoduchý. V podstate treba čakať na príležitosti a potom sa správne rozhodnúť. Niekedy býva informácia fakticky vstrebaná do ceny pri otvorení a je takmer nemožné na tom zarobiť.Samozrejme, pri očakávaných správach by bolo ideálne otvárať pozície ešte pred zverejnením, ale je to riziko, ktorého mieru treba dopredu opatrne zvážiť. Niektorí trejderi sa špecializujú na otváranie pozícii v mimotrhových hodinách ( preopen, afterclose). Pri klasickom daytradingu je v mnohých prípadoch dobre po otvorení trhu chvíľu počkať, kým sa situácia vykryštalizuje. V mojej praxi sa mi obchodovanie na základe správ osvedčilo zvlášť pri malých firmách. Takisto odporúčam vždy brať do úvahy aj vplyv celkovej nálady na trhu a v sektore. Je dobre mať aj podporu trhov, hoci pri malých firmách sa dá často aj velmi pohodlne ,,plávať proti prúdu,,. No a velmi často je reakcia davov tak opozdená, že sa dá na jednej správe profitovať aj niekoľko dní. A ešte dve veci, ktoré rád odporúčam. Snažte sa obchody držať pod neustálou kontrolou (titulu, správ a trhu) a dávajte pozor na neočakávané vyberanie ziskov.

A na záver pár príkladov správ z mojej praxe:

a./Firma ohlásila prezentáciu nového výrobku prostredníctvom kampane v TV po celom USA. Výrobok vykreslila ako novinku, ktorou chce dobiť trhy, samozrejme všetko iba v ružovom svetle. Akcie stúpli v priebehu troch dní o 70%. Tešil som sa, že som včas naskočil. Ale...v momente najväčšieho optimizmu začala akcia prudko klesať. Neišlo iba o klasické vyberanie ziskov, pokles mal v sebe prvky panického výpredaja. Nenašiel som žiadny dôvod a tak som váhal s predajom až kým som prišiel takmer o celý zisk. A príčina? K tej som sa dopátral až o pár dní. V lokálnej tlači (!) v jednom zo štátov USA vyšiel článok v ktorom konkurencia vykreslila negatíva výrobku, spochybnila jeho perspektívu a zvýraznila zadĺženosť producenta a jeho závislosť na úspechu tohto výrobku. Zaujímavé bolo, že moje zdroje správ túto správu nezachytili, čo sa môže stať hlavne pri menších firmách.

b./ Firma dlhodobo vyvíjala liek proti chrípke. Vývoj sprevádzali samé dobré správy a akcia dlhodobo stúpala. Schválenie takého lieku by bola ohromná perspektíva pre prosperitu firmy. Pozitíva nového lieku boli jasne v prevahe nad nízkymi nepriaznivými účinkami, takže všetko vyzeralo v prospech schválenia. V deň,,panelu,, FDA (hlasovanie komisie z renomovaných odborníkov ) bolo obchodovanie s akciami firmy zastavené. Vzhladom na velmi široké použitie lieku sa komisii zdali aj zdanlivo nízke nepriaznivé účinky veľkým rizikom pre tehotné ženy, starých ľudí a detí (a asi stojí za zamyslenie aj fakt, že zvyčajne sa menšia firma len ťažko presadí proti lobistickému tlaku konkurenčných gigantov) a tak komisia pri hlasovaní liek na schválenie neodporúčila. Na druhý deň, keď bolo obchodovanie obnovené, akcie firmy otvorili v polovičnej cene a za pár hodín sa cena ustálila v strate -70%.

c./ Pomerne veľká firma sa chystala na akvizíciu podobnej bankrotujúcej firmy. Bola to lukratívna príležitosť, lebo po úspešnom pohltení by sa stala lídrom na trhu v danom odvetví. Z jej lepšími vyhliadkami sa od správy ku správe dvíhala aj jej cena. O akvizíciu však mala záujem aj konkurencia. Nebolo isté, či zvíťazí a tak rast ceny bol pomerne neistý a volatilný. Po podrobnom preštudovaní všetkých dostupných správ som však dospel k jednoznačnému záveru, že konkurenčná firma nemá šancu. A tak som si mohol dovoliť väčšiu investíciu a sériu obchodov, kde som na niekoľkodňovom 30% vzostupe pred a po odklepnutí súdom zarobil viac ako 50% zisku. Samozrejme, najväčšie masy investorov nakupovali až keď mali istotu. A to je pre špekulantov ten najlepší čas na realizáciu ziskov.

Psychologická analýza je vynikajúca metóda predovšetkým na dosahovanie rýchlych ziskov. Krátkodobé výkyvy v cenách akcií sa po zavedení internetu stali stredobodom záujmu obrovskej masy individuálnych investorov a obchodníkov. Výsledkom je volatilita trhov aká tu ešte nikdy predtým nebola, čo ešte viac zvyšuje atraktívnosť krátkodobých obchodov. Ale pozor! Vidina rýchlych a bezprácnych ziskov je síce krásna, ale realita je krutá : viac ako 90% hráčov v tejto hre prehráva. A mnohí z nich prídu o všetko! Na to, aby ste patrili medzi víťazov však nestačia len rýchle informácie, dobrá technológia a odhad ako budú ostatní investori reagovať. Mimo znalostí a skúseností z trhov je nevyhnutné poznať a dokonale ovládať psychológiu toho najnebezpečnejšieho protivníka - seba samého. Len vo vás samých nájdete odpoveď na to, či dokážete zvíťaziť. A k tomu nestačí vybojovať pár bitiek, musíte vyhrať celú vojnu ! Vašími zbraňami môžu byť vedomosti, múdrosť, logika, trpezlivosť a pod. Vašou stratégiou osvedčený systém, alebo vlastné know-how. Ale skutočným zdrojom vášho dlhodobého úspechu bude hlavne umenie ovládať sám seba - cez sebapoznanie, sebaovládanie, sebadisciplínu, sebamotiváciu a dokonalý ,,money management,,.

A mimochodom...ak to chcete brať naozaj seriózne, tak vám odporúčam brať to ako veľmi náročný biznis t.j s jasným cieľom, organizáciou, pravidlami, plánovaním, účtovníctvom a kontrolou. Ináč zabudnite, že tú vojnu vyhráte. Držím palce!